Príbeh Martiny :)
Keď
som bola malinká hrávala som sa len z chlapcami..Dievčatá ? Tie som úplne ignorovala.No keď som bola väčšia už som si uvedomovala že potrebujem aj kamarátky . Raz keď sme sa presťahovali do úplne cudzieho mesta som bola z toho zhrozená že nebudem mať kamošov okolo seba ...Presťahovanie bolo veľmi nutné kedže otec a mama pracovali v tom meste tak mali výhodu. V meste bola len jedna škola..Mala som nastúpiť do 7 ročníka základnej školy..Vôbec som sa netešila na nové spolužiačky a spolužiakov...Nastal deń keď sme išli do školy...Bolo 2 Septembra a vstávanie do školy a tie predstavy o novej škole boli hrozné!!!!! Prišla som z veľkou taškou na chrpte do školy a zbadala som našu triedu..Pomalým krokom som vošla do triedy a tam samé dievčatá ! Ani jeden chlapec ! Bolo to hrozné kedže som nepoznala vzťah medzi dievčaťom a so mnou...Našťastie ma P.u presadila ku jednej ktorá sa volala Kristína a tiež tu bola nová...Hneď som sa jej opýtala ako sa volá (chcela, som zistiť náš vzťach ) ..Tenučkým hláskom mi odpovedala : " Ja sa volám Kristína a ty ? " ..Zahambená som jej povedala : " Ja som Katarína "...Polrok prešiel...Od presťahovania sa môj život úplne zmenil..Samé dievčatá som mala na krku a o chlapcoch som ani nepočula...Bola som šťastná že som im padla do oka .. :) Ale keď som išla spať som si uvedomovala že som úplne zabudla na chlapcov ktorým som sľúbila že keď sa presťahujeme sa im ozvem..Toto bol pre mna strašne veľký úlet kedže som na nich úplne zabudla a neohlásila sa im..